Sláva
Sláva. Každým dňom sa ju snažím vynutíť a som jej bližšie a bližšie. Neviem, či si niečo také zaslúžim, no ak sa k nej predsa len pri mojej ťažkej ceste dostanem, tak asi áno. Zaslúžim si ju. No nechcem teraz hovoriť o mne. Chcem hovoriť o ostatných. O tých, ktorý si myslia, že sú predurčení alebo niečo podobné. Myslia si, že lúsknu prstami a budú slávni. Neuvedomujú si váhu svojich činov a konaní. Hlupáci. Dnes som sa stretla s niečím, čo som mohla čakať. Zistila som, že možno si s niekým kto sa chce stať slávnym alebo sa tak cíti rozumiete. Viete, že vnútri cíti to, čo vy. No asi som za zmýlila. Pretože som do tejto veľmi zložitej rovnice o priateľstve nezarátala to, že tí čo sa chcú presláviť sa nedívajú na to, ako to spravia. Vezmú vám vaše nápady a niečo ako priateľstvo či súdržnosť neexistuje. Princíp ľudstva je prostý. Každému ide len o to, aby mu bolo čo najlepšie. Tak je tomu aj v sláve. Ak ste vy naozaj predurčený, nemáte strach a ľudia si vás pamätajú po prvom momente... Máte to v sebe. No neverte ľuďom. Lebo tí takýchto ľudí nenávidia. Závidia im...
